Poľské herečky sa už roky snažia preraziť v Hollywoode. Snívajú o sláve, priateľstve s hviezdami amerického filmu či o veľkých profesionálnych výzvach. Žiaľ, zažiariť sa podarí iba máloktorej a obyčajne len nakrátko – často v úlohách epizódnych postáv a v najlepšom prípade iba vedľajších postáv (ako napríklad Izabella Scorupco v Goldeneye, jednej z častí cyklu o dobrodružstvách Jamesa Bonda v roku 1995). V skutočnosti poslednou veľkou – doposiaľ jedinou – hviezdou v Hollywoode pochádzajúcou z Poľska bola Pola Negri. Pred sto rokmi!
Barbaru Apoloniu Chalupec – lebo tak sa v skutočnosti Pola Negri volala – považujú za „svoju herečku“ nielen Poliaci, ale aj Slováci. Otec hviezdy – klampiar Juraj Chalupec – pochádzal totiž zo slovenskej obce Nesluša, ktorá sa nachádza v blízkosti Kysuckého Nového Mesta.Do Poľska prišiel za lepším životom a lepšie platenou prácou. Našiel si tu lásku – o desať rokov staršiu Eleonoru Kiełczewskú – ktorá sa stala jeho manželkou. Dvojica sa usídlila v Lipne a tam sa im v januári 1897 narodila budúca hviezda.
Rodinné šťastie Chalupcovcov však netrvalo dlho. V roku 1902 Juraja za účasť v protiruskej konšpirácii zatkla cárska stráž a následne bol otec Poly Negri poslaný do vyhnanstva na Sibír. Nové okolnosti prinútili matku Poly opustiť Lipno a presťahovať sa do Varšavy, kde boli možnosti zamestnania neporovnateľne väčšie. Aby si Eleonora zarobila na živobytie, pracovala ako pomocníčka v domácnostiach, no finančná situácia rodiny bola aj naďalej zlá. Ich osud napokon zmenila jedna náhoda.
Malá Pola nemala príliš na výber, ako sa bude vo voľnom čase zabávať. Tak či onak, s obľubou si na prašiaku precvičovala gymnastické kreácie. Keď jedného dňa takto cvičila, všimla si ju Helena s manželom Jerzym Kosińským, ktorí boli učiteľmi vo varšavskej baletnej škole. Boli ňou očarení a nemali najmenších pochýb, že to vyšportované, ohybné dievčatko má skutočný talent, ktorý neslobodno premárniť. A tak sa Pola stala žiačkou baletnej školy, pričom o šesť rokov neskôr verejnosť odmenila jej debut v Labuťom jazerebúrlivým potleskom.
Tanec však ambicióznej Pole nestačil. Snívala o herectve. Protekcia Kazimierza Hulewicza, zástupcu riaditeľa Varšavských vládnych divadiel, jej vydláždila cestu do hereckej školy nazývanej Aplikačná škola. Práve vtedy sa rozhodla prijať pseudonym, pod ktorým ju mal onedlho spoznať celý svet – Pola Negri. Ním chcela vzdať česť obľúbenej talianskej poetke Ade Negri.
Prvý film, v ktorom si Pola Negri zahrala, bola Otrokyňa zmyslovz roku 1914. Snímka priniesla príbeh o krásnom, ale chudobnom dievčati, ktoré sa neočakávane stalo slávnou tanečníčkou. Herečkin úspech mal obrovský vplyv na jej osobný život – Pola sa zakrátko rozišla s dovtedajším snúbencom a stala sa milenkou bohatého ctiteľa.
Po Otrokyni zmyslovsi Pola Negri zahrala ešte v niekoľkých ďalších poľských filmoch, po ktorých ju niektorí dokonca označovali za démonicky príťažlivú herečku. V roku 1917 sa rozhodla vycestovať do Berlína, kde v divadle Deutsches Theater spoznala Ernsta Lubitscha. Práve účasť v jeho filmoch, najmä však v historickej snímke Madame Dubarry(1919), sa pre ňu stala odrazovým mostíkom do Hollywoodu.
Tento príbeh o živote milenky Ľudovíta XV. považujú kritici dokonca za začiatok novej filmovej éry. V Európe priniesol filmovému štúdiu UFA, v ktorom film vznikol, väčší zisk ako všetky jeho ostatné filmy dohromady. V USA sa film Madame Dubarrydostal na plátna kín v roku 1920, kde len počas prvého týždňa si ho pozrelo vyše 100-tisíc divákov. Kariéra Poly Negri naberala na obrátkach: vystupovala v nových filmoch, pričom bola konkurenciou pre prvotriedne hollywoodske hviezdy (ako napríklad Gloriu Swanson), viedla nákladný luxusný život a zaplietla sa do mnohých románikov so známymi filmovými osobnosťami, spomedzi iných s Charliem Chaplinom a Rudolfom Valentinom.
Úspešné obdobie sa skončilo o takmer desať rokov neskôr spolu s príchodom zvukových filmov. Negri, tajomná kráska nemého kina, náhle prišla o svoj šarm. Divákom sa nepáčil jej nízky, chrapľavý hlas a vyrušoval ich východoeurópsky prízvuk. Hollywood už Pole nemal čo ponúknuť, a tak sa vrátila do Nemecka, kde – ako obľúbenkyňa Adolfa Hitlera – natočila ešte šesť filmov.
Po vypuknutí vojny sa dostala do Portugalska a odtiaľ do Ameriky. Posledný film, v ktorom si zahrala, boli Mesačné pradiarky (1964). Produkcia sa však nestretla s takým vrelým prijatím, aké Pola Negri očakávala. Keďže bola herecká hviezda znechutená neúspechom, rozhodla sa úplne stiahnuť z hollywoodskeho života. Zomrela v San Antoniu v roku 1987 ako americká občianka (občianstvo prijala v roku 1951).
Katarzyna Pieniądz
Bibliografia:
Pola Negri: https://culture.pl/pl/tworca/pola-negri
Pola Negri (1897 – 1987): https://dzieje.pl/postacie/pola-negri-1897-1987
Pola Negri: http://www.wysokieobcasy.pl/wysokie-obcasy/1,96856,248859.html
Pola Negri. Poľská herečka, medzivojnová hviezda: https://www.ofeminin.pl/swiat-kobiet/kariera/pola-negri-biografia-i-zdjecia-poli-negri-ofeminin/47d68f0
